Inovačný profil

Inovácie a inovačná schopnosť podniku je v súčasnosti považovaná za nevyhnutnú podmienku jeho konkurencieschopnosti na globálnych trhoch. V meniacom sa podnikateľskom prostredí, ktorého hnacou silou sú stále náročnejšie požiadavky zákazníkov, zvyšujúca sa konkurencia, technologický rozvoj a globalizácia, sú inovácie prostriedkom na prispôsobenie sa týmto zmenám.

Slovo inovácia pochádza z latinčiny a znamená „obnovenie“. Za zakladateľa teórie inovácií je považovaný Joseph Schumpeter, ktorý v roku 1911 formuloval tzv. „kombinácie vývojových zmien“, chápané ako prekračovanie obnovovania systémov a procesov v uzavretom kruhu.

Pomenúva päť typických zmien:

  • používanie novej techniky, výrobných procesov a marketingového zabezpečenia výroby,
  • zavádzanie nových výrobkov, resp. pôvodných výrobkov s novými vlastnosťami,
  • používanie nových surovín a materiálov,
  • zmeny v organizácii výroby , distribúcie a predaja,
  • otváranie nových trhov, zmeny štruktúry trhu.

Za inovácie považoval len prvé uvedenie nového výrobku, suroviny, technologického postupu a podobne na trh, t.j. prvú materializáciu určitej myšlienky na trh. Všetkých ďalších výrobcov nazýval imitátormi.

V rámci svetovej literatúry sa problematike inovácií a riadenia inovácií venuje veľa autorov, ktorí rozpracovali pôvodnú Schumpeterovu teóriu a v súčasnosti sú tieto práce zamerané predovšetkým na úspešné riadenie inovácií v podniku.

V súčasnosti existuje množstvo definícií pojmu inovácia.

Podľa Európskej komisie sú inovácie definované ako obnova a rozšírenie škály výrobkov a služieb a s nimi spojených trhov, vytvorenie nových metód výroby, dodávok a distribúcie, zavedenie zmien riadenia, organizácie práce, pracovných podmienok a kvalifikácie pracovnej sily. Za nositeľa inovácií je v trhovej ekonomike považovaný podnikateľský sektor, a to najmä malé a stredné podniky, ktoré predstavujú významnú súčasť ekonomík rozvinutých krajín.

Podľa prieskumu 200 definícií inovácie, spoločným znakom sú predovšetkým:

  • aplikácia novej idey: 38 %,
  • zmena (zlepšenie): 28 %,
  • nová idea: 26 %,
  • invencia: 9 %.

Inovácie ponúkajú nové riešenia problémov a týmto umožňujú uspokojiť potreby jednotlivca i spoločnosti.

Oslo Manuál OECD definuje štyri typy inovácií, ktoré zahrňujú široký rozsah zmien v činnostiach spoločností:

  • inovácie produktu
  • inovácie procesu
  • organizačné inovácie
  • marketingové inovácie.

Produkčný systém a inovácie
Zdroj: TUREKOVÁ, H. – GRZNÁR, P. 2007. Veda, technika a inovácie.
In Produktivita a Inovácie. ISSN 1335-5961,2007, roč. 8, č. 6.


Inovácie produktu zahŕňajú podstatné zmeny v schopnostiach tovarov a služieb a to ako uvedenie úplne nového tovaru alebo služby, tak aj významné vylepšenie už existujúceho produktu.

Inovácie procesu predstavuje významnú zmenu v metódach produkcie a dodávok.

Organizačné inovácie odkazujú na zavádzanie nových organizačných metód. Môžu to byť zmeny v obchodných praktikách, v organizácií pracovísk alebo v externých firemných vzťahoch.

Marketingové inovácie zahŕňajú zavádzanie nových marketingových metód. Tieto môžu zahŕňať zmeny v dizajne produktu a v balení, v propagácií produktu a jeho umiestnia, ako aj v metódach cenovej tvorby a služieb.

Inovácie treba odlišovať od invencie (vynaliezavosť), ktorá predstavuje schopnosť nachádzať nové poznatky, vidieť možnosti užitočných zmien. Invencia je len prvým krokom v dlhom procese, v rámci ktorého sa dobrý nápad prevádza do podoby široko použiteľného a efektívneho výrobku či služby. Nie všetky nové poznatky prerastú do fázy realizácie, nie všetky sa stanú inováciami.

Kreativita a inovácie sa často zamieňajú. Kreativita však znamená tvorbu nových myšlienok, zatiaľ to inovácia znamená  priniesť tieto myšlienky na trh. Inovačný proces premieňa myšlienky na užitočné, uskutočniteľné a obchodné produkty alebo služby.


Základné charakteristiky inovácie

S ohľadom na to, že inovácia je vždy vzťahovaná ku reálnemu objektu (produktu, procesu), kvantitatívne sa opisuje pomocou zmeny príslušných parametrov, napr. zvýšenie stupňa automatizácie, spoľahlivosti a pod. Okrem toho však možno vymedziť aj všeobecne platné charakteristiky inovácie:


Úroveň zmien (stupeň novosti)

Je to najdôležitejšia charakteristika spojená priamo s podstatou inovácie. Najčastejšie sa používa sedemúrovňová stupnica inovačných radov: 


Inovačný rad

Charakteristika

Obsah inovačnej zmeny

0

Regenerácia

Obnova pôvodných vlastností, prvkov, interakcií, štruktúry.

1

Jednoduchá kvantitatívna zmena

Zvýšenie intenzity interakcii prvkov umožňujúcich zvýšiť objem výroby a využitie zdrojov.

2

Organizačná zmena

Jednoduché zoskupenie interakcií vedúcich k intenzifikácii a racionalizácii pôsobením danej štruktúry.

3

Adaptačná kvantitatívna zmena

Vzájomné prispôsobenie vlastnosti prvkov vzhľadom na konkrétnosť obsahu interakcií.

4

Vznik nového variantu

Kombinácia a zmeny vlastnosti prvkov, dosiahnutie nových parametrov a dodatočných úžitkových vlastností bez zásadných zmien štruktúry.

5

Vznik novej generácie

Prispôsobenie pôvodnej štruktúry pri zachovaní koncepcie s cieľom dosiahnutia nových vlastností.

6

Vznik nového druhu

Prekonanie pôvodnej koncepcie, rekonštrukcia pri zachovaní princípu.

7

Vznik nového rodu

Vytvorenie nových princípov umožňujúcich úplne zmeniť pojatie doteraz existujúcich štruktúr výrobkov a výroby.


Riziko

Dôležitou charakteristikou inovácie je riziko. Je spojené na jednej strane s nádejou na dosiahnutie mimoriadne vysokých prínosov, na druhej strane s nebezpečenstvom neúspechu a strát. 

 

Hlavné zdroje rizík:

  • zmena dopytu (zmeny spotrebiteľských preferencií, vstup substituujúcich výrobkov a služieb, zníženie kúpyschopnosti zákazníkov, vstup konkurencie),
  • zmeny cien, resp. zmeny nákladov – materiály, energie, mzdy, investičné zariadenia,
  • zmeny technológií (materiálov, konštrukcií, technologického spracovania),
  • makroekonomické a politické prostredie (dane, zákony, inflácia a iné).

Ďalšie zdroje rizík ukazuje schéma typických príčin neúspešnosti inovácie:


Výrobné riziká

Konštrukčné alebo technologické nedostatky inovácie spôsobujúce nekvalitu (poruchy) výrobku

Skutočné výrobné náklady sú podstatne vyššie ako bolo plánované

Chyby v projektovom riadení

Riziká udržateľnosti inovácie

Nedostatočný potenciál na ďalšie zlepšovanie výrobku resp. služieb

Nedostatočný servis a iné služby pre nový výrobok

Trhové riziká

Nový výrobok nie je kompatibilný s firmou (image, distribúcia)

Uvedenie dobrého výrobku, ale v nesprávnom čase

Malý trh, ktorý nemá predpoklady na rozvoj

Nedostatočná marketingová podpora inovácie: predpoklad, že dobrý výrobok bude úspešný aj bez podpory predaja

Nezohľadnenie zmien trhu (psychologické, demografické a sociálne otázky)

Nesprávny odhad reakcie konkurencie na nový výrobok

Nové legislatívne obmedzenia (napr. ekológia)


Náklady na inováciu

Charakteristika nákladov na inováciu umožňuje posúdenie kvantitatívnej a kvalitatívnej stránky inovácie v ekonomických pojmoch.

 

Mimo prirodzených faktorov pôsobiacich v dlhších časových úsekoch ako sú inflácia, rast miezd a vstupov, tlak na rast nákladov na inováciu (predovšetkým výskum a vývoj) je vyvolaný aj ďalšími faktormi:

  • rast zložitosti nasledovných inovácií (sofistikácia výrobkov),
  • rastúca komplexnosť inovácií (väčší počet variantov),
  • dodatočné sociálne a ekologické faktory (požiadavky na životné prostredie, recykláciu, spoľahlivosť výrobkov a pod.).

Dôležité je všimnúť si nerovnomernosť nákladov vo fáze tvorby a vo fáze zavádzania inovácie. 

IDEA
VÝVOJ
ZAVEDENIE
0
100 %

Konkurenčné výhody získané prostredníctvom inovácií


Mechanizmus inovácie

Strategická výhoda

Príklady

Novosť produktu alebo služby

Schopnosť ponúkať niečo, čo niekto iný nevie / nemôže ponúknuť (väčšinou ako prvý na svojom trhu)

Všetci, čo prišli s niečím novým – walkman, umývačka riadu

Novosť v procese

Schopnosť ponúkať výrobok alebo službu spôsobom, ktorým iný nedokážu

Internetové bankovníctvo

Zložitosť

Schopnosť ponúkať niečo, čo je pre iného ťažko zvládnuteľné

Letecké motory

Legislatívna ochrana

Schopnosť ponúkať niečo, čo iní nemôžu ponúkať, pokiaľ by nezaplatili licenčné alebo iné poplatky

Lieky

Rozšírenie konkurenčných faktorov

Posun základov konkurencie – napr. od konkurencie cenou produktu ku konkurencii cenou a kvalitou a možnosťou výberu

Japonská výroba áut

Správne načasovanie

Výhoda prvého – byť prvým môže znamenať získanie značného podielu na poli tohto nového produktu

Amazon.com – internetové kníhkupectvá

Výhoda rýchleho nasledovníka – niekedy byť prvým znamená nevyhnutnosť riešiť veľa nečakaných problémov, a tak je lepšie počať na ich vyriešenie a potom sa pustiť do ich výroby

PDA prehliadače

Flexibilná platforma alebo design

Schopnosť ponúkať niečo, čo poskytuje platformu, na ktorej je možné vybudovať ďalšie variácie a generácie produktov

Boeing 737

Nastavenie nových štandardov

Ponuka niečoho, čo predstavuje celkom nový koncept, ktorý vedie k novému spôsobu realizácie nejakej veci a pôvodný postup úplne zručí ako zastaraný

Písanie na stroji verzus počítačové textové editory

Rekonfigurácia časti procesu

Zmena spôsobu pohľadu na to, ako jednotlivé časti systému spolupracujú  napr. budovanie efektívnejších sietí, outsourcing, koordinácia virtuálneho podniku

Toyota v riadení dodávateľského reťazca

Prenos určitého nápadu do iného prostredia

Schopnosť využiť zavedený štandard (produktu, služby) z iného odvetvia a uplatniť v ňom úplne iný trhový segment

Poly karbónová kolieska používané na kufroch a následne na mikro kolobežkách

Ďalšie

Inovácie sa obecne týkajú hľadania nových spôsobov, ako robiť veci a ako dosiahnuť strategickú výhodu – a tak bude nestále priestor pre nové cesty ako túto výhodu získať

Napstar – sťahovanie MP3 súborov. Kvôli legislatívnym problémom jeho nasledovníci vytvorili rozsiahle technologické odvetvie sťahovania a zdieľania súborov


Postavenie Slovenskej republiky z hľadiska výskumu, technologického rozvoja a inovácií

Podľa European Innovation Scoreboard 2013  je SR medzi EÚ-27 až na 19. mieste a stále patrí do skupiny takzvaných miernych inovátorov s druhou najnižšou inovačnou výkonnosťou v skupine. Jedinou oblasťou, v ktorej je SR nadpriemerná, je počet ľudí schopných realizovať inovácie. Treba však dodať, že tento trend je daný najmä masovým nárastom vysokoškolákov bez dostatočnej reflexie na potreby trhu práce. Pozitívom vývoja v predchádzajúcom období je aj nárast podielu high-tech exportu na celkovom exporte, ťahaný hlavne rekordne rastúcou exportnou výkonnosťou odvetví digitálnej ekonomiky.  

 

SR patrí k najrýchlejšie rastúcim exportérom IKT služieb v rámci OECD. Zaostáva však za krajinami s najvyspelejšou digitálnou ekonomikou (USA, Nórsko, Singapur), ako aj za svojimi susedmi (Česko, Rakúsko) v EÚ v mnohých parametroch:

  • SR je v skupine krajín s najnižšou úrovňou penetrácie širokopásmového internetu, najmä na vidieku, aj keď tempo rastu je mierne nad priemerom EÚ-27; viac ako 30 % podiel optických technológií (FTTH, FTTB) širokopásmových sietí radí SR po Japonsku a Kórei na 3 miesto krajín s najvyspelejšou úrovňou siete ďalšej generácie;
  • Angažovanosť verejnej správy a podnikov v online službách je relatívne nízka (k EÚ-27, V4 a cieľom stratégie Európa 2020); len 13 % MSP predáva on-line, z 21 základných služieb eGovernmentu bolo v roku 2010 dostupných online pre podnikateľov 86 % a pre občanov 46 % (z toho väčšinou s maximálnou úrovňou sofistikovanosti);
  • Dopyt po elektronických službách a penetrácia digitálnych technológií sú relatívne vysoké (k EÚ-27, V4 a k úrovni penetrácie v SR); svedčí o tom percentuálny podiel populácie nakupujúcej cez internet, alebo fakt, že 79 % populácie SR je on-line;
  • Okrem toho že SR investuje veľmi málo do VaV a zaostáva v objeme investícií, situácia nie je priaznivá ani z hľadiska štruktúry vynakladaných výdavkov. V roku 2010 tvorili IT len 6,7 % z BERD, čo je po Rumunsku (4,8 %) najmenej v celej EÚ, pričom investície do VaV v oblasti IT prevažujú vo väčšine vyspelých krajín a sú hlavným zdrojom inovačnej výkonnosti, reprezentovanej napr. podielom patentov udelených v IT.

Vyššie uvedené nedostatky predstavujú bariéry dynamického rastu digitálnej ekonomiky, ktoré patria do kategórie predpokladov vytvorenia užitočných aplikácií IKT pre prioritné témy stratégie Európa 2020. 

IKT klaster
Zaict privátna zóna

Prihlásenie
Registrácia
nového užívateľa

 
Predmety činnosti IKT klastra zaict

Cieľom združenia je zlepšovanie kvality života obyvateľov Žilinského regiónu, zvyšovanie jeho prosperity a atraktivity, ako aj podpora konkurencieschopnosti inštitúcií a spoločností pôsobiacich v oblasti informačných a komunikačných technológií a súvisiacich služieb v Žilinskom samosprávnom kraji.

Predmetom činnosti združenia je:

  • Vytvorenie a udržiavanie komunikačnej platformy
  • Cielená podpora vzdelávania
  • Prispievanie k zvyšovaniu sociálnej inklúzie
  • Popularizácia oblasti informačných a komunikačných technológií
  • Zvyšovanie povedomia o sektore informačných a komunikačných technológií
  • Napomáhanie vytváraniu excelentných pracovných podmienok
  • Intenzívna podpora vytvárania a využívania infraštruktúry výskumu a vývoja
  • Prispievať k budovaniu poznatkovej ekonomiky

Pracovné ponuky

Partneri